Vďaka a hráme ďalej

Autor: Valerián Švec | 11.1.2011 o 12:54 | (upravené 11.1.2011 o 13:27) Karma článku: 5,16 | Prečítané:  896x

Každý deň, ktorý sa prihlásim na svoj blog v blog.sme.sk a vidím, že sa moje články čítajú, cítim radosť. Možno to ani nie je čítanie, možno proste každý deň jeden alebo dvaja ľudia omylom kliknú na môj článok a po zistení, že im to nič nehovorí, pokračujú zasa ďalej. Možno ten istý klikne dva krát, aby sa presvedčil, že je to ozaj nečitateľné. Mne ste však spôsobovali radosť z pocitu, že moje články sú pre niekoho osožné. Preto tým mojim "klikačom" píšem aj teraz, na tomto mieste na rozlúčku a z vďaky...

Všimol som si na sebe jednu zaujímavú vec  pri badmintone. Hrám s ambíciou hrať kvalitne a pokiaľ budem lepší, tak vyhrať. Zrazu príde chyba. Tá chyba sa opakuje a ja nedokážem uveriť, že moja zručnosť je taká nízka. Najprv ma to neuveriteľne rozčuľuje. Uvedomím si, že hnev mi skresľuje sústredenie a tak sa uvoľním. Poviem si niečo ako: „Veď je to len hra.“ Napriek môjmu kľudu neprichádza zlepšenie mojej techniky a súper ma nachytáva stále na ten istý gríf. Nepodlieham rozčúleniu. Nehnevám sa na súpera ako pred chvíľou. Smejem sa sám na sebe, ako ma stále nachytáva na to isté a ja nie som schopný tomu zabrániť. Môj štýl hry však stagnuje, zmocňuje sa ma pasivita a hra stráca zmysel. Ja však hrať chcem a tak sa znovu vyburcujem k aktivite. Hýbem sa, skáčem, aby sa vo mne rozbúrila krv. Hľadím na košík ako jastrab a sústredenie maximálne upieram na hru. Žiadna zmena a tak sa znovu derie na svet hnev. Čo sa dá robiť? Jedine prestať hrať. Ja tú hru mám však rád. Chvíľka zamyslenia mi prinesie desivé poznanie, že mne momentálne hra vlastne ani neprináša radosť. Postojím a rozmýšľam. Hrávam túto hru preto, lebo ma baví a mám z nej radosť. Prečo sa teda snažím s plným sústredením, aby súper prehral  a mlátim do toho košíka so zámerom, aby mi ho súper nebol schopný vrátiť? Pokúsim sa zmeniť svoj postoj a celý môj zámer otočím na to, aby zmysel mojej hry bol v tom, nech sa čo najdlhšie hrá. Sústredím sa proste iba na to, aby sme si čo možno najdlhšie prehadzovali košík cez sieť so stupňovaním dynamiky pohybu. (Nech zhodíme nejaké to kilo)

 

Stal sa zázrak! Neuverí, kto nevyskúša. Moja hra začína byť vyrovnaným výkonom a súper stráca kontrolu. Kým nezmení svoj postoj, bude prehrávať... alebo vyhrávať s čoraz väčším pocitom vyčerpania. Nuž a ja si skromne budem užívať hru ... J

 

blog.sme.sk je úžasná platforma pre tvorivú myseľ a ja verím, že sa v nej bude naďalej rozvíjať slobodný duch, aspoň ako doteraz. Prajem preto všetkým, aby si užívali hru čo najdlhšie a s veľkou radosťou.

 

Môj zámer však potreboval komplexnejšiu, hutnejšiu podobu a preto som sa rozhodol pokračovať na vlastnej súkromnej stránke:

http://nacestemimosystem.meu.zoznam.sk/

 

Preto všetci tí, čo klikali na moje články zámerne, ste u mňa vítaní a verím, že Vám na tejto stránke ponúknem aj komfortnejšiu možnosť získať pre Vás potrebné informácie efektívnejšie a priamo.

Ďakujem!

 

... a hráme ďalej...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?