Príručka otrokára - Starostlivosť o mláďatá - Základné zásady vzdelávacieho systému

Autor: Valerián Švec | 5.10.2014 o 14:53 | Karma článku: 6,71 | Prečítané:  1361x

Najdôležitejšou črtou prístupu k deťom od útleho detstva je viesť ich k čo najväčšej závislosti. Samozrejme, že náš priamy dohľad sa nemôže v tomto ranom období plne uplatniť. Používame pre tento prístup samotných rodičov formou síce nenápadnej, no masívnej kampane. Hlavné znaky kampane na rodičov sú:

  • Vzbudzovanie stáleho pocitu previnilosti rodičov.
  •  Podsúvame rôzne príručky a štúdie správneho výchovného prístupu. Vzhľadom na vyťaženosť otrockých rodičov v otrockom systéme je dobré, keď sú tieto prístupy náročné na pozornosť a energiu. Tým docieľujeme neutíchajúcu frustráciu rodičov, ktorí sa vnímajú ako nedobrí vychovávatelia a vnímajú sa ako ľudia, ktorí nedokážu venovať svojim deťom dostatok času.
  •  Presúvame na rodičov akútny pocit zodpovednosti za všetko, čo sa s ich deťmi deje od zdravotného hľadiska, cez vzdelávanie, psychický vývoj až po uplatnenie v dospelosti, no odoberáme im kompetencie postupnou kontrolou nad všetkými zložkami. Rozumej nútený zdravotný dohľad, nútený vzdelávací systém, nútené uplatnenie sa v spoločnosti formou práce kontrolovanej systémom.
  •  Podporujeme potrebu vyrovnať frustráciu rodičov pri výchove tým, že rodičia pracujú a šetria hlavne pre to, aby si vykúpili svoj pocit zlyhania tým, že pripravia pre svoje deti lepšiu budúcnosť. Teda vedieme ich k šetreniu a vyhľadávaniu uplatnenia pre deti. Samozrejme, je vhodné, aby sme ich pocit zlyhania (o ktorý sa kampaňou zasluhujeme) podávali ako cnosť a tým obetovanie sa rodičov pre deti podávali ako očakávané, ba priam ako úspech výchovy a rodičovskej úlohy.
  • Vyvíjame tlak na rodičov            
  •  Otrockou prácou ich vyťažujeme po väčšinu dňa. Pre nedostatok energie sú rodičia sami dosť motivovaní, aby odložili deti systému. Za túto službu systém pýta platbu a tak znižuje prirodzene zárobok rodičov. Je potrebné, aby platba za systémové služby pre deti bola vždy výhodnejšia, ako snahy jednotlivcov, priniesť inú kvalitu výchovy, akú ponúka otrocký systém. Prostriedkov na to je dosť, pretože rodičia na všetky systémové aktivity vytvárajú dostatočné príjmy z otrockej práce.
  •  Zákonmi, ktoré sú vynucované silou (zákonodarná moc, súdna moc, polícia, vojsko) vytvárame prostredie, kde postupne berieme rodičom možnosť rozhodovať o sebe alebo svojich blízkych vo všetkých oblastiach života. Je potrebné dbať o to, aby všetky obmedzenia boli podané ako opatrenia v záujme ochrany samotných otrokov. Každé obmedzenie je potrebné prezentovať ako ochranu. Každú snahu o slobodný prejav je nutné prezentovať ako snahu o rozbitie bezpečia, ktoré systém ponúka.

Pri efektívnom uplatnení zásad vplyvu na rodičov, máme voľné pole na vplyv na deti. Tento vplyv uplatňujeme prostredníctvom cielenej kampane, ktorá má za účel:

  • Izolovať deti od prirodzených autorít a rodinného zázemia.
  • Potláčať prirodzený prejav individuality dieťaťa, jeho vrodené talenty (ak sa dá).
  • Unifikovať prejavy a modely správania sa dieťaťa do väčšinového masového obrazu, čím podporujeme systém stádovitého správania sa.(Vedľajší problém utvárania subsystémov - svoriek budeme rozoberať v explicitných štúdiách.)

Najlepšie od útleho detstva odobrať deti rodičom (jasle, škôlka) kde ich uvedieme do podobného prostredia, ako po narodení. Teda do skupiny rovesníkov. Vzhľadom na to, že väčšinu okolia tvoria rovesníci, deti nemajú ako čerpať vzory pre rozvoj a pokrok v myslení a stávajú sa plne závislé na vplyve dospelého manipulátora. Druhý aspekt okolia tvoreného z rovesníkov je veľmi dôležitý. Ide o to, že v takomto neinšpiratívnom prostredí máme živnú pôdu pre vštepenie súťaže, ako prirodzeného prejavu. Deti sa v jednotvárnom prostredí potrebujú odlíšiť. Vzhľadom na to, že ich prirodzený prejav je potláčaný unifikovaním správania a stratou kontaktu s pôvodným rodinným prostredím, na odlíšenie ostáva teda len boj medzi rovesníkmi.

V stádovitých/ masových zariadeniach deti nemajú žiaden kontakt s rodovou líniou, kde by vedeli odpozorovať svoje prirodzené talenty v rozvinutom prejave u rodičov. Ich okolie ich nepozná a tak nevie byť nápomocné k zorientovaniu sa. Aj ten najlepší pedagóg v takomto stáde vie byť osožný len ako pastier, ktorý dbá o to, aby dieťa nevyčnievalo z väčšiny. Na viac totiž pri veľkom počte zverencov nemá čas ani energiu. Výchova je preto zhrnutá len do náuky o tom, ako sa nelíšiť, nevzbudzovať viac pozornosti a ako sa čo najrýchlejšie prispôsobiť väčšine. Preto je veľmi dôležité aplikovať najúčinnejšiu metódu udržania stáda:

  • trestať odlišnosť
  • odmeňovať poslušnosť

Pokiaľ budeme dbať o vyššie spomenuté princípy, deti sú plne v rukách systému. Ide potom o veľmi jednoduchú prácu, kde treba dbať o to, aby sme memorovanie a opakovanie schválených informácií ponúkali ako vzdelávanie. Deti si takýmto prístupom veľmi rýchlo zvyknú, že úspešný je ten, čo dokáže najvernejšie opakovať informácie, ktoré mu diktuje systém. Pokiaľ sa prejaví u dieťaťa vlastný poznatok z pozorovania, označí sa ako naivný (lepšie funguje označenie hlúpy). Vzhľadom na to, že samostatná kreativita je v mladom veku jedinca ešte krehká, ľahko sa zničí. Stačí na to, ak sa výnimočnosť označí za chorobu, hlúposť alebo zločin. V širokom kolektíve totiž dospelý manipulátor ľahko získa koalíciu s jedincami, ktorým sa kreativita ešte nestačila rozvinúť alebo ktorí boli zastrašení dostatočne na to, aby ju sami potlačili. Vtedy táto skupina sama začne útočiť na jedinca, ktorý sa nechce prispôsobiť. Vzhľadom na to, že nadiktované informácie systémom sú považované za nenapadnuteľné pravdy, každý odlišný názor sa ľahko označí za nesprávny. Podľa miery prejavu iného názoru, s ním aj priamo úmerne nakladáme. Väčšinou stačí odlišný názor označiť ako nesprávny a ponúkne sa systémom schválený. Pokiaľ sa ho jedinec nevzdá, označíme ho za naivný alebo hlúpy a jedinec je vystavený posmechu. Pokiaľ to nepomôže, jedinec je označený za nepriateľa, ktorý chce svojim názorom rozbíjať a ničiť fungujúci systém, kde sú všetci spokojní. Pri mladých jedincoch tento tretí stupeň stačí na zastrašenie a jedinec sa prispôsobuje. (O vyšších stupňoch budeme pojednávať pri popise práce so staršími jedincami a môžu sa vo vzácnych prípadoch aplikovať aj u mladších jedincov)

Zapamätajme si teda hlavné zásady systému vzdelávania, ktoré je nutné dodržať:

  • opakovanie informácií, ktoré schválil systém, pričom prezentujeme, že novú vedomosť môže priniesť len autorita, ktorá je systémom schválená. Múdrosť teda nie je vlastnosť, ktorá by sa dala získať mimo systému.
  • odlišnosť sa ignoruje, diskredituje alebo trestá, podľa intenzity, ako sa odlišnosť prejavuje
  • súhlas so systémom sa odmeňuje a ponúka sa ako vzor

V nasledujúcej kapitole si prejdeme zopár jednoduchých manipulačných hier na podporu týchto zásad.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?