Nikdy som nevedel narábať s peniazmi. Preto odo mňa aj rýchlo utekali. Napriek tomu som našiel spôsob, ako nazhromaždiť väčší balík financií tvrdým sporením. Díval som sa na ten balík a po viacerých neúspešných pokusoch vybrať si dom, či pozemok som zúfalo hľadal využitie tých peňazí. Po prvý krát som sa reálne rozhodol investovať do podielových fondov. Nechcel som závratne zarobiť. Chcel som len mať pocit, že som investoval peniaze čo najefektívnejšie s vyšším výnosom, ako mi ponúka termínovaný vklad v banke. Pripomínam, že sa písal prelom rokov 2007 - 2008. Zaváhal som iba vtedy, keď sa mi priatelia zdôverili o potrebe kúpy kotla. Požičať si však ani za svet nechceli, no napriek tomu, som neinvestoval celý balík, iba polovicu. Druhú polovicu som si predsa uložil na ten termínovaný vklad, keby som náhodou rýchlo potreboval peniaze alebo aby som ich mohol efektívnejšie využiť. Pár týždňov po tom, ako som ich vrazil na tie fondy, mi volala kamarátka s bolestným hlasom. Bola vo vážnych finančných problémoch a ja som sa zabavil na tom, ako zúfalo sa trápila pre takú triviálnu vec, ako sú nejaké smiešne čísla. Ja som tie čísla mal napísané na svojom účte a ona kvôli nim roní slzy ako krokodília princezná. Požičal som jej ich, ale priatelia sa občas boja vďaky a tak je vhodnejšie, ak sú služby vyrovnané. Dohodli sme sa teda na veľkorysom úroku z oboch strán. Pýtal som dva krát toľko, ako by som získal z termínovaného vkladu a ona to mala o polovicu menej, ako z akejkoľvek banky. Tu som nadobudol prvé dôležité poznanie o nezmyselnosti finančného systému. Ja mám nadbytok peňazí, ktorý môžem poskytnúť niekomu za dvakrát väčšiu pridanú hodnotu, ako mi ponúka banka a pritom o polovicu menšiu, ako si banka pýta, ak moje peniaze poskytuje ďalej. Som sám, čo pocítil pohoršenie nad darmožráčstvom finančných inštitúcií? Som sám, čo rozmýšľa, akú vlastne majú banku funkciu? Prečo ja MUSÍM svoj zárobok poskytovať niekomu, kto si za držbu a akýkoľvek pohyb mojich peňazí pýta poplatok? Prečo mi ponúka žobračenku za to, že som mu dovolil narábať s mojimi peniazmi, ktorá sa s poplatkami nedá ani porovnať? Prečo zdiera tých, ktorým moje peniaze poskytuje? Prejdime však k druhému poznaniu. Polovica úspor, ktorú som zveril finančným inštitúciám na účel investovania a teda získania pridanej hodnoty k istine, sa stala obeťou prirodzeného cyklu finančného systému. Tie dotyčné anonymné bytosti nazývané finančníci, si proste vzali 60% z polovice mojich celoživotných úspor. Vraj preto, lebo som si od nich kupoval niečo, čo vlastne nemalo reálne takú hodnotu. Je to vraj bežný cyklus vývoja finančného systému a niet sa čoho báť. To prejde. O rok... o dva... o desať... možno... niekedy. Tieto štandardné vedomosti sú vraj úplne triviálne, len majú vlastnosť zakaždým všetkých prekvapiť svojou realizáciou. Moja kamarátka, ktorej som chcel len ľudsky pomôcť, mi pravidelne mesačne spláca úver s polovičným navýšením, ako by od nej pýtali darmožráči. Zároveň je to pre mňa investícia, ktorá vykazuje už dnes o 63% väčší výnos, aký dosahujem v podielových fondoch. Napriek na prvý pohľad hroznej skúsenosti sa škerím od ucha k uchu. Niet lepšieho dôkazu základného zákona hmotnej formy: „Pokiaľ chceme dostať čokoľvek, musíme najprv niečo darovať v rovnakej myšlienke."
Mimochodom, pred pár týždňami mi prišiel do cesty krásny pozemok. Ihneď som predal prepadnuté fondy a za ich hodnotu som ho ihneď kúpil. Ten pozemok sa mi totiž pošťastilo získať za polovičnú hodnotu, ako by som očakával. Tým pádom sa mi strata anulovala. Neuveriteľné? Naopak. Absolútne samozrejmé!!!
