Relativita ako dôkaz ilúzie

Autor: Valerián Švec | 25.1.2010 o 9:48 | (upravené 25.1.2010 o 11:20) Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1670x

Každá živá bytosť dokáže vnímať pohyb len vo vzťahu k inej živej bytosti, či neživému objektu. Sú to pravidlá, ktoré sa už popísali popri inom v teórii relativity. Tak isto, ako je pohyb relatívny, ako je čas relatívny, je relatívny aj pocit vlastnej identity.

Pokiaľ je pohyb a čas relatívny preto, lebo sa dá vnímať len vo vzťahu k inému objektu, je tak isto relatívny aj pocit vlastného „ja". Vlastná identita sa totiž dá vnímať ako dobrá, zlá, vhodná, nevhodná, správna, nesprávna len vo vzťahu k iným relatívnym identitám - bytostiam. Je to priamy fyzikálny dôkaz relativity vlastnej identity. Tak... a čo teraz? Aké dôkazy vlastne očakávame? Aké nové poznania nám má priniesť veda? Narodili sa množstvá skvelých mozgov, ktoré svojim úsudkom pohli myslenie ľudstva. Aj dnes je na svete veľká skupina múdrych vedcov, géniov, ktorí nás dokážu ohúriť svojimi úsudkami. Takmer sa dotýkame počiatku stvorenia. Spomínané mozgy však nie sú spokojné. Stále sa nám opakuje ich blahosklonné pripomínanie toho, že technicky sme ani zďaleka nedosiahli úroveň na to, aby sme mohli dokázať nejaký ich predpoklad. Zaujímavé že? Takáto situácia sa objavuje hlavne v astrofyzike alebo kvantovej fyzike. Každý vedec, čo vidí do tejto problematiky sa ocitá vo zvláštnej situácii. Vlastným úsudkom vie predpokladať, má v ponuke dokonca niekoľko možných vysvetlení určitých javov, ale nemá na to dostupné prostriedky, aby svoje tvrdenie dokázal, či overil. Chce zamerať a preskúmať časticu, ale akákoľvek pozorovacia metodika, ktorú použije zmení stav pozorovanej častice natoľko, že vlastne danú časticu pozoruje už ovplyvnenú vlastným pozorovaním. Teda nemôže objektívne popísať jej stav, polohu ani podobu. Zvláštne, že? Chceme vidieť do mraveniska, ale keď odhrnieme povrch, aby sme videli dnu, zničíme tým všetky chodbičky a uvedieme mravcov do cholerického zachraňovania svojich pokladov. Ocitáme sa v situácii, že sme vlastne svojou snahou pozorovať život mravcov zmenili pozorované prostredie tak veľmi, že vlastne nemáme ani páru, ako to v tom mravenisku naozaj vyzerá a čo v ňom vlastne mravce bežne porábajú. Aj naši spomínaní vedci sa ocitajú až príliš často v takejto situácii.

Príroda s nami hru o odhalenie jej tajomstiev uhrala na remízu. Nie, prosím, nevyhrala. Naozaj to uhrala len na remízu. Sú medzi nami totiž takí, čo vlastným úsudkom odhalia všetky tajomstvá, ale neexistuje spôsob, ako tieto úsudky overiť. Je to krásna patová situácia. My sme šplechli prírode odhalenie a ona s kamennou tvárou a sarkastickým úsmevom na nás hľadí a krčí plecami v tom ponižujúcom geste, ktoré nám hovorí: „Tak to dokáž."

Hm. Myslím, že aj túto výzvu môžeme prijať a ani zďaleka to nie je také beznádejné. Musíme len opäť vsadiť na silu svojho úsudku. Poďme sa teda trochu zamyslieť.

Celý „fyzikálny vesmír" skúmame prostriedkami, ktoré sú založené na schopnosti pozorovať okolie našimi piatimi zmyslami: zrakom, sluchom, čuchom, chuťou a hmatom. Týmito vstupmi prijímame informácie, ktoré následne vyhodnocujeme. Vyhodnocujeme ich rozumom a myslím, že je na mieste konkretizovať aj metodiku vyhodnocovania, ktorou je logika. Logiku má každý žijúci tvor. Jeden v iba elementárnej časti a to logiku zachovania sa a iní okrem logiky zachovania sa disponujú vyššími a vyššími schopnosťami vyhodnocovania logikou. Vírus sa množí, prispôsobuje sa a šíri sa s čoraz väčšou schopnosťou prežiť nehostinné podmienky alebo prejsť do iných a iných hostiteľských priestorov. Táto logika sa postupne nabaľuje. Bezohľadná logika prežitia prináša logiku spolupatričnosti k druhu, k rodu, k prostrediu, k vesmíru. Na tom vrcholovom stupni logiky zatiaľ asi stojí človek. Logicky sme dospeli naozaj do vrcholu, aj keď priznávam, že navonok to naozaj ani z ďaleka tak nevyzerá. Snaha mocností o zachovanie nášho životného priestoru a tým obmädzenie „nelogickej" expanzie je však už jasným znakom vyspelosti. Logika je však automaticky prítomná vo všetkých živých tvoroch. Je jedno, či ju nazveme pud alebo inštinkt. Je tam. Preto si myslím, že ju kľudne môžeme zaradiť ako šiesty zmysel. Možno práve v tomto je kameň úrazu našej remízy s prírodou. Logiku sme si pomýlili s vyhodnocovateľom pozorovaní. Pritom logika je len šiestym zmyslom, ktorý nám podáva informácie len v takej obmädzenej forme ako ostatných päť zmyslov. Bez odhalenia príčiny. Na príklad čuch zacíti vôňu mandlí. Logika nám povie, že niekde na blízku sú mandle. Oči nájdu na stole pohár s tekutinou. V kombinácii so zrakom a logikou odovzdávame informáciu, že sa jedná o mandľový likér. Lupneme ho do seba a do úmrtného listu nám napíšu, že sme zomreli na otravu kyanidom. Pokiaľ by sa nám niekto vyhrážal otrávením, logika by podala v tomto prípade jednoznačnú informáciu, že na stole je pohár s jedom. Odmietli by sme to vypiť a čakali, kým naši priatelia vysvetlia návšteve, že to nemyslíme zle, ale sme dajakí unavení a je toho na nás v poslednom čase priveľa. Ako málo stačí, aby logika podala informáciu úplne odlišnú, ako ju pozoruje iný zmysel. Vyhodnocovanie je len kombináciou poznaní prijatých našimi zmyslami vrátane logiky. Logika nie je cieľom hodnotiacich pozorovaní. Logika je len jedným z pozorovaní. Kto alebo čo teda vyhodnocuje? Kto je ten, čo združuje informácie zo šiestich zmyslov a zadáva rozhodnutie konať. Nie som určite sám, ktorý už videl rozhodnutie alebo sám také urobil, čo bolo absolútne proti logike a nakoniec sa ukázalo ako to najlepšie.

Zasa cítime, že niekto je v pozadí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.


Už ste čítali?