Puto starých asociácií

Autor: Valerián Švec | 26.1.2010 o 9:03 | Karma článku: 1,83 | Prečítané:  634x

Chce to disciplínu. Chce to zaťať zuby a počúvať tisíc ráz počuté znovu. Tento krát pozorne ako po prvý krát. Stále omieľané termíny si nechať od znova vysvetliť. Potom, až ich pochopíme po novom, im môžeme dať nové meno.

Existujú častice v hmotnom svete, ktoré sú tak málo hmotné, že s jednoducho nedajú vnímať našimi piatimi zmyslami. Nepomôže nám ani pomôcka vnímania ako mikroskop. Sú javy v hmotnom svete, ktoré sú také ťažko vysvetliteľné štandardným spôsobom podobenstva zo skúsenosti, že sa jednoducho nedajú vnímať ani pomocou logiky. Existuje však spôsob, ako sa dá vnímať aj to najmenej hmotné, aj to najmenej logické. Tento spôsob je vo vedeckom svete stále takmer neprijateľný. Preto sa na zdanlivo nevysvetliteľné javy reaguje zvláštne nevedecky:

 Jeden povie:

„To je boh"

Druhý povie:

„To je obmedzenie techniky, musíme počkať, kým ľudstvo objaví zodpovedajúcu techniku."

Tretí povie:

„Je to náhoda a preto sa to odhaliť nedá."

Kto má pravdu... alebo dá sa skúmať ďalej?

 

Všetky zmysly sú časťami atomárneho zoskupenia fyzického tela a pôsobia mechanicky alebo chemicky. Vrátane logiky, ktorá pracuje v mozgu. Všetky zmysly sú však práve preto ovplyvniteľné, omylné. Musíme otvoriť dvere do podstaty a pôvodu nášho prejavu v hmotnom svete. Nie je dôležité, či tomu veríme. Dôležité je, že chceme pokročiť. Preto je nutné sústrediť sa na vedomé použitie... hm... ako to vlastne máme nazvať? Duša? Psyché? Nadvedomie? Univerzálne vedomie?

Ja rád myslím a tým si dokazujem svoju existenciu. Preto sa mne najviac páči výraz slobodná myseľ.

Slobodná myseľ

Odhalili sme veľa o tom, ako mozog pracuje. Myslím dokonca, že takmer všetko. Vieme presne, ako vznikajú tie ktoré impulzy, motívy ku konaniu. Dokonca vieme, ako vznikajú rozhodnutia, či stavy nálady. Je to očarujúci svet procesov, ktoré na seba dokonale nadväzujú. Práve táto vlastnosť vzájomnej závislosti privádza potom bytosti často krát do mylných rozhodnutí. Vzájomná súvislosť ak sa stáva závislosťou, uväzní nás v koncepte myslenia aj konania. Tento jav je vo väčšine prejavov absolútne bežný, dokonca štandardný. Pozorujeme však aj tvory, ktoré sa z bežných konceptov oslobodzujú. Samozrejme, nie všetci a nie v rovnakej miere. Najlepší príklad vyslobodenia sa z konceptov je azda človek. Človek mohol do teraz pobehovať po lúkach a naháňať sa za antilopami s oštepom. Bývať v jaskyniach alebo chatrčiach a nič by mu nechýbalo. Neostal tak. Začal meniť svoj život a začal meniť aj svoje prostredie. Z jednej strany sa dívame na vývoj človeka s obdivom nad úžasnou schopnosťou vládnuť nad prostredím a z druhej strany cítime hnus a odpor nad barbarstvom likvidácie všetkého naokolo vrátane seba so slepou vražednosťou podobnou vírusu. Je to až smiešne jednoduché. Obdiv patrí všetkým, čo priniesli na svet nové myšlienky a objavy. Poznáme tie príbehy o bláznivých excentrických vedcoch a vynálezcoch. Strapaté vlasy, absolútna nepraktickosť, takmer nesamostatnosť. Bláznivé nápady a infantilné správanie. Napriek tomu „mozog génia". Omyl. Žiaden mozog! Mozog má každý, dokonca aj ten najväčší hlupák. Tí najväčší vynálezcovia boli aj najväčší blázni vo svojej dobe. Rojkovia, naivný excentrici. Viete prečo? LEBO SA NEDALI OBMäDZIŤ MOZGOM! Neviete, aký rozdiel je medzi myslením slobodnej mysle a mozgu? Mozog je kus špongie, ktorý vyhodnocuje a riadi... ale je tiež riadený a ovplyvniteľný, ako každý iný orgán v tele. Mozog má tendenciu správať sa podľa naučeného konceptu, ktorý si naprogramoval podľa spôsobu života svojho majiteľa. Neuróny sú pospájané radi rovnako a pokiaľ ich neprecvičujeme stálym štúdiom a divením sa nad novými poznatkami a skúšaním nových postupov, ostávajú dokonca akoby zrastené. Preto konáme stále rovnako, rovnaké veci nás vedia vytočiť, rovnaké veci nás rozplačú, bojíme sa rovnakých vecí a omieľame stále rovnaké obohraté ponaučenia, ktoré sa po čase naučia omieľať aj šimpanzy.

Mozog sa stále bude správať ako zvieratko. Jeho konanie je závislé od vnemov, ktoré sa navzájom determinujú a tým sa javia, ako nové, ale jedná sa o kolobeh stále rovnakých príčin a následkov. Preto máme tak veľa podobného napríklad s prejavmi vírusov. Myslíte, že nie? Práve sa usmievam. Dobre, zjednodušme to.

Slobodná myseľ sa díva na nebo a príde na to, že je možné lietať.

Mozog to zamietne, pretože nikdy nemal skúsenosť s letom, okrem pádu a to by ho mohlo zničiť. Mozog sa má priveľmi rád, aby tak riskoval.

Predsa všetci vieme, že to takto funguje. Mozog nám nikdy neprisvedčí na nový nápad. Vždy ho musíme najprv umlčať, aby mohla slobodná myseľ konať. To ale nie je všetko.

Slobodná myseľ dokáže lietať a skonštruuje lietadlo.

Mozog z neho začne hádzať bomby. Mozog sa vždy cíti ohrozený. Presne ako zvieratko.

Preto náš pokrok išiel ruka v ruke so zbrojením, pretože sme sa ešte nevymanili z otroctva mozgu. Mozog máme spoločný so zvieracou ríšou a nie je to náhoda. Mozog chce prežiť. Mozog sa bráni - všetkému a každému, aj poznaniu. Mozog chce žrať, spať, rozmnožovať sa a cítiť rozkoš z vnemov, ktorými ho zmysly kŕmia. Mozog má stále strach, lebo mozog nevie poznávať. Pre mozog je všetko nové a potenciálne ho všetko nové ohrozuje. Mozog ľpie len na známom a poznanom. Preto nemôže objaviť nič nové a stáva sa otrokom stereotypu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?