Celý hmotný svet, v ktorom sa nachádzame prostredníctvom hmotného tela je založený na pohybe a vzájomnom ovplyvňovaní jeho častíc. Jedna častica podmieňuje druhú. Sám osebe nemôže existovať ani ten najmenší kúsok hmoty... musí sa viazať na niečo, čo jeho existenciu podporí. Je to ako gigantická stavebnica, ktorá nespočetným množstvom častí, ich dômyselnou konštrukciou a rôznymi veľkosťami poskytuje nesčíselne veľa kombinácií spájania a výstavby. Ocitli sme sa v tejto veľkej stavebnici a sme schopní ju stavať podľa vlastnej ľubovôle. Len na nás záleží, čo z toho stvoríme. Je veľa z nás takých, čo sa len hrajú s už postavenými súbormi a plne ich to uspokojuje. Nechcú ešte robiť nič viac a ruší ich, ak sa k tomu niekto pokúša nabádať. Niektorí už pochopili, že môžu stavať aj sami a tak rozoberajú už zložené a stavajú to znovu, aby pochopili systém. Po čase učenia sa pokúšajú stavať vlastné výtvory aj za cenu, že tým spôsobia škodu, ale za ten objav to stojí. To, čo sa ujme a nájde si svoje využitie, ihneď zhrabne prvá skupina a to, čo je na nič, je odsúdené na zánik, rozobratie alebo zabudnutie.
Tretiu skupinu mám najradšej. Sú to ľudia, čo sa prechádzajú po stavebnici a neskúmajú, z čoho sa skladá, prečo je to tak alebo onak, ale pokúšajú sa zistiť na čo to, či ono vlastne slúži. K čomu by to mohli použiť, aby z toho bol osoh. Nezamestnávajú sa tým, prečo to vzniklo a kto to vytvoril, len sa snažia uhádnuť, na aký účel to bolo vytvorené. Takýmto spôsobom spoznávajú stavebnicu a pokúšajú sa ju správne používať. Objavia, že súčasťou stavebnice je aj návod nielen na použitie, ale aj na stavbu samotnú. Postupujú podľa neho s predpokladom, že ho napísal niekto, kto sa podieľal na tvorbe tej stavebnice. Podľa návodu pochopia genialitu univerzálnosti spojenia súčastí, začínajú chápať, čo všetko sa dá z toho spraviť a postupne začínajú stavať sami. Majú potešenie z tvorby samotnej. Tou tvorbou vyzrejú tak, že si začnú vyrábať vlastné súčiastky, ktoré by stavbu obohatili. Pokiaľ sa dostanú tak vysoko vo svojej tvorivej snahe, stanú sa bytosťami, ktoré budú dopĺňať stavebnicu a vytvárať návody pre ďalších nadšených staviteľov. Stávajú sa spolutvorcami tejto univerzálnej stavebnice.
Nepotrebujú plánovať prospech svoj, ani prospech svojich blízkych, ani prospech čohokoľvek. Prospech je prirodzeným druhotným produktom nepodmienenej radosti z tvorby. Jediná ambícia je tvoriť a len z tejto ambície čerpať uspokojenie bez nároku na priamy osoh z tvorby, pretože sám proces tvorby je dokonalým šťastím, aké sa dá vo vesmíre dosiahnuť.
Aby sme našli návod, musíme prestať rozhadzovať a nezmyselne zliepať a zasa rozoberať. Utíšme sa. Zastavme sa a len tak pozorujme a obdivujme. Tajomstvo stavebnice zvanej vesmír máme rovno pred očami, len treba zaostriť zrak.
... a toto je len začiatok