Meditácia - proces očisty

Autor: Valerián Švec | 23.8.2010 o 10:25 | (upravené 23.8.2010 o 10:35) Karma článku: 4,81 | Prečítané:  982x

Naučíme sa meditáciu prežívať v každodennom živote tak prirodzene, ako ostatnú komunikáciu. Pochopíme, že meditácia je vlastne sústredenie na to, čo sa deje a to sa dá robiť stále. Sústredená meditácia v sediacej polohe je pre nás prirodzená ako vitamíny v bežnej strave.  Takáto meditácia sa stane prirodzenou súčasťou života ako jedlo. Nepreceňujeme ju, ani nepodceňujeme. Meditujeme preto, aby sme správne žili. Nežijeme správne preto, aby sme meditovali.

Náš život je čím ďalej tým sústredenejším prežívaním toho, čo je. Bez rušivých konštrukcií vyvolaných zavádzajúcimi emóciami. Sme pozorovateľ, ktorý vie správne zasiahnuť do deja s rešpektom harmónie bytia kvalít vlastného ega ako aj ostatných. Spontánne začneme mať správne rozhodnutia a začneme im aj dôverovať. Aktívne využívame stále sa zväčšujúcu slobodu mysle. Cielenými vizualizáciami vplývame na praktický život. Tvoríme. Vyjasňujeme si problémy, nedorozumenia, odhaľujeme chybné pohľady na vonkajší svet. Začína sa úžasná jazda húsenkovou dráhou k slobode. Presne tak. Úžasná húsenková dráha, ktorá nás vynáša do euforických pocitov beztiaže a následne uvrhne do bolestných hĺbok chaosu a zúfania. Čo to je? Prečo sa cítime ako hračka sadistického komedianta, čo sa snaží svojimi atrakciami dokázať, aký sme slabí? Kto je ten sadista? Aké sú to slabosti? PREČO?!?!?!?

Pokiaľ ste na tom tak, že Vás desia stavy a „démoni" vnútorného nepokoja, ktoré sprevádzajú Váš duchovný rozvoj, máte pocit, že meditácie, či duchovná literatúra a cvičenia Vám otvárajú pandorinu skrinku, čo Vás ničí, namiesto toho, aby Vás upokojovala, pokiaľ namiesto euforického stavu blaženosti prichádza depresívny chaos, či panická hrôza, určite čítajte ďalej.

Pokiaľ prežívate život ako stav pokoja, harmónie, neohrozene bez záchvevu emócie, čo by ovplyvnila Vaše rozhodnutia, nečítajte, ale PÍŠTE!

 

Duchovný rozvoj, cvičenie vnímavosti zvyšuje našu citlivosť a my máme dojem, že prežívame niečo výnimočné bohužiaľ ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom slova zmysle. To zdanlivo negatívne nie je príliš povzbudzujúce a tak som sa zamyslel nad tým, ako by sa dalo popísať prežívanie poznávania pravdy štúdiom a meditovaním.

 

Čítal som veľa podobenstiev na túto tému, a preto práve toto nemusí byť pre každého vhodné, ale je to z mojej skúsenosti, možno touto stopou niekomu pomôžem udržať smer.

Dívame sa do čistej vyumývanej vane. Máme radosť z toho, ako sme ju vydrhli a už sa tešíme, ako sa v nej okúpeme Máme však problém. Voda nám z vane nechce odtekať a trvá to vždy tak dlho, že nám to znemožňuje samotné kúpanie. Vaňa je síce čistá, ale pomalým odtekaním použitej vody sa nečistota usádza rýchlejšie a efektívnejšie, ako by to bolo za vhodnejších okolností. My sa umyjeme, ale nečistota nášho tela sa nespláchne do odpadu, pretože veľmi pomaly odtekajúca voda umožňuje zachytávanie aj tých najmenších čiastočiek špiny na stenách vane alebo jej šikmom dne. Vždy, keď voda odtečie, musíme nečistoty splachovať sprchou, ale prúd znovu vytvorí len stojatú vodu vo vani a špina zo stien spláchnutá sa sústredí na dne a okolo odtoku. Už po jednom okúpaní sa dívame znovu na špinavú vaňu a ten pohľad nás odrádza od slastného vylihovania v teplom kúpeli. Máme dve možnosti. Zmierime sa so špinou vo vani, prestaneme sa kúpať a len tak na rýchlo sa vždy osprchujeme a zakaždým prácne niekoľkokrát opláchneme vaňu. Raz za čas, keď nám to už nedá, ju opätovne namáhavo vydrhneme. Druhá možnosť je sústrediť sa na problém a pokúsiť sa riadne hlboko vyčistiť odpad - sifón a ostatné potrubie. Robili ste to už niekedy? Pokiaľ nechcete alebo nemôžete kopať do podlahy, vytrhnúť staré potrubie a vymeniť sifón, viete, ako sa také potrubie čistí? Skúšal som už všeličo. Pretláčal som špinu v potrubí silným prúdom vody, hádzal som do odpadu všelijaké chemikálie na rozpúšťanie biologického  aj nebiologického odpadu. Najefektívnejší však bol vždy starý dobrý „gumový zvon". Pokiaľ ho nasadíme na otvor odpadu, riadne pritlačíme a prudko pritiahneme, nasaje náš pomocník toľko špiny, koľko má objem alebo my vládzeme. Napustená voda vytvára dokonalé podmienky pre riadny podtlak, ktorý priam vysaje hnus zo sifónu, čo sa nám s bohatým odpudzujúcim zápachom naplaví do našej milovanej vane. My napriek tomu stláčame a ťaháme a stále dokola, až máme našu krásnu vaňu plnú hrôzostrašného marazmu. Určite by nás nikto nedonútil kúpať sa v niečom takom. Napriek tomu tá špina je v našej vani. My zatíname zuby, plytko dýchame, aby sme sa nepovracali, ale s vytrvalosťou sadistického komedianta ďalej pumpujeme a čím viac hnusu sa valí do našej krásnej vaničky, tým viac sa tešíme. Prečo? Pretože vieme, že všetko, čo sa vyplavilo na svetlo z temnôt odpadového potrubia môžeme raz a navždy poslať mimo nášho dosahu. Pohli sme tým dlho usadeným odpadom, čo beznádejne upchával potrubie. Uvoľnili sme plné kapacity vedenia, ktoré zrazu ako zázrakom saje vodu aj so smeťami a odvádza to všetko preč z našej útulnej vaničky. Aká úľava. Aký krásny pocit z dobre vykonanej práce. Aká to radosť z potechy budúceho kúpania bez strachu z mátania vlastnej špiny. To predsa stojí za tú chvíľu smradu a desivého pohľadu na hnijúce pozostatky našej očisty.

V prípade, ak študujeme svet okolo seba, zvyšujeme svoju pozornosť a pravidelne meditujeme, uvoľňujeme myseľ od pút iluzórnych predstáv a obrazov, skrz ktoré sme vnímali svet. Vracajú sa nám staré rany, bolesti, sklamania, ale nič nie je rovnaké, a preto si hľadajú nové mená. Teraz sa však už nedajme oklamať, ako tomu bolo vždy pred tým. Spomeňme si na podobenstvo o vani. VŠEKTKO TU UŽ BOLO! Len my sme neboli tak pozorní. Preto si staré bolesti nachádzajú nové mená a my máme pocit, že naše hnevy, smútky, vzrušenia a strachy majú stále nový a nový dôvod na prejav. Och, nie! Boli len zatlačené kdesi hlboko, ako som sa ja pokúšal zatlačiť špinu prúdom vody. Boli zdanlivo rozložené ilúziami a sebaklamami, ako som sa ja snažil rozložiť usadeniny chemikáliami. Všetko však bolo márne a my sme sa rozhodli vziať „starý dobrý gumový zvon" a raz a navždy sa zbaviť nánosov, usadenín a nečistôt, ktoré upchávajú naše vedenie. Rozhodli sme sa prečistiť potrubie, aby mohla do nás vstupovať čistá energia a zasa slobodne prúdiť ďalej bez nežiaduceho upchávania. Rozhodli sme sa MEDITOVAŤ. Táto dôležitá očista je už súčasťou nášho života a ja teraz píšem pre tých, čo si zapchávajú nos a premáhajú nevoľnosť pri pohľade na to, čo vyplavila na povrch. Chcem Vás ubezpečiť, že nie ste ani zďaleka sami a naše úsilie je vždy odmenené „čistým kúpeľom".

Naša cesta je duchovný rozvoj a náš cieľ nie je nič menšie, ako stav osvietenia. Kto chce vidieť cez hmotu, poznať nadčasovú múdrosť, musí sa naučiť akceptovať podmienenú existenciu energie, pochopiť pravidlá jej prúdenia a naučiť sa ju ovládať alebo aspoň usmerňovať. Darmo uveríme pravde o svete, darmo pochopíme duchovnú moc, keď na ňu nedosiahneme. Preto sa ozbrojme trpezlivosťou a dôverou v poznanie.

To, v čo veríme, je pravda o skutočnej existencii!

Sme na správnej ceste k nej!

Nie sme sami!

Dostáva sa nám pomoci!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.


Už ste čítali?